vážky.sk - logo

ČO SÚ VÁŽKY?

Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.

Čo sú vážky? - logo
 


Imágo

Imága sú rovnako ako larvy dravé. Sú veľmi dobrí letci, obratne manévrujú a veľmi dobre vnímajú pohyb. Za letu lovia korisť, ktorú niektoré druhy počas letu aj požierajú, iné ju konzumujú po sediačky. Lovia na vhodných miestach v okolí vody, alebo tiež niekoľko kilometrov od „materských“ vodných plôch (lesné prieseky, slnečné poľné a lesné cesty, polia a pod.).

Samec šidielka ixového Erythromma viridulum konzumujúci korisť
Samec šidielka ixového Erythromma viridulum konzumujúci korisť.
Samec vážky bieločelej Leucorrhinia albifrons si premiestňuje spermie do kopulačného orgánu
Samec vážky bieločelej Leucorrhinia albifrons si premiestňuje spermie do kopulačného orgánu.
 

Imága pohlavne dozrievajú niekoľko dní až týždňov po vyliahnutí. Rozmnožovanie má zložitý priebeh (kopulačný let imág, čiže tandem), čo súvisí so zvláštnou stavbou vonkajších kopulačných orgánov. Samec má pohlavný otvor na spodnej strane 9. článku bruška, ale kopulačný orgán je na 2. a 3. článku. Pred kopulačným letom (niekedy až pri uchopení samičky) si preto prenáša ohnutím bruška spermie do penisu. Na začiatku párenia chytí samček samičku bruškovými príveskami za výbežky predohrude (šidielka) alebo za krčnú časť (šidlá). Vyvolá tým reflexnú reakciu, pri ktorej sa samica ohnutím bruška zachytí za samcov penis a dochádza ku kopulácii.

Kopulačné spojenie trvá niekoľko minút až hodinu (šidlovka Lestes barbarus 21 - 46 min., šidielko ploskonohé Platycnemis pennipes 13 až 67 min., šidlo obrovské Anax imperator 10 až 15 min.). Cooper et al.1 opisujú priebeh kopulácie šidielka väčšieho Ischnura elegans z Anglicka. Priemerná doba kopulácie bola 86,8 ± 4,7 min., medzikopulačný interval samice bol 5,9 ± 0,1 dňa a nakladených bolo 742 ± 125 vajíčok.

 
Šidlovka pásikavá Lestes sponsa, tandem
Šidlovka pásikavá Lestes sponsa, tandem.
Vážka obyčajná Sympetrum vulgatum – kladenie vajíčok
Vážka obyčajná Sympetrum vulgatum – kladenie vajíčok.
 

Aj po oplodnení zostáva samček šidielok v tandeme s kladúcou samičkou (pri šidlách je to zriedkavé). Samičky kladúce endofyticky zostupujú niekedy 60 až 70 cm pod vodnú hladinu, kde môžu zostať 50 aj viac minút. Kopulačné lety a kladenie vajíčok trvajú až do jesene, pozorované bolo kladenie vajíčok aj na sneh.

Rozmnožovací inštinkt je u samčekov veľmi silný. Niekedy môžeme vidieť atypické kopulačné spojenia, ako je spojenie dvoch samcov, dvoch samcov a samice alebo aj pár zložený z rôznych druhov. Tieto kopulačné spojenia boli opísané v literatúre2. Samce vážok majú tiež mimoriadne silné teritoriálne správanie. Nekompromisne bránia svoje rozmnožovacie teritórium (časť vodnej hladiny a priľahlej brehovej vegetácie), pričom ich môžeme najľahšie pozorovať.

Život imág trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Sú druhy, ktoré sa liahnu na jar a hynú v strede leta (šidielko červené Pyrrhosoma nymphula). Ďalšie druhy lietajú v lete (šidielko ixové Erythromma viridulum) a iné sa liahnu na konci leta a žijú dlho do neskorej jesene (šidlovka zelená Lestes viridis, vážky Sympetrum spp.).
S príchodom zimy väčšina imág zahynie. V strednej Európe prezimujú v štádiu imága len druhy rodu Sympecma, ktoré tak držia rekord v dĺžke života našich vážok.

Tabuľka: Dĺžka života imág3
Druh Maximálna dĺžka života (dni)
Pyrrhosoma nymphula 46
Anax imperator 60
Enallagma cyathigerum, samec 39
Ischnura elegans, samec 42
Ischnura elegans, samica 50
1 COOPER, G.; MILLER, P. L.; HOLLAND, P. W. H., 1996 Molecular Genetic Analysis of Sperm Competition in the Damselfly Ischnura elegans (Vander Linden). Proceedings: Biological Sciences, Vol. 263, No. 1375. (Oct. 22, 1996), pp. 1343-1349.
2 DAVID, S., 1994: Neobvyklé kopulační spojení u vážky Lestes sponsa (Hansemann, 1823) (Zygoptera:Lestidae). Zbor. Tekovs. Múz. v Leviciach, II-1994, s. 95-98.
3 ASKEW, R.R., 1988. The dragonflies of Europe. Harley Books, Colchester, 291 s.