ČO SÚ VÁŽKY?
Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.
Prečo a ako sú vážky ohrozené?
Vážky sú v súčasnosti ohrozené predovšetkým činnosťou človeka. Niektoré druhy je možné ohroziť zberom, väčšinu vážok to však neovplyvní (sú rýchle a ťažko sa chytajú, navyše sa zvyknú vyskytovať vo vyšších početnostiach, takže odobratie niekoľkých kusov by populácii nemalo ublížiť). Významnejšie sú zmeny biotopov na lokalitách, kde sa vážky rozmnožujú.
Dôležitým a napriek tomu zatiaľ nie celkom doceneným faktorom ohrozenia sú zmeny podnebia. Pokles zrážok a zvyšovanie teplôt spojené s rýchlejším odparovaním spôsobujú stratu vody z krajiny. Dochádza tak jednak k úbytku miest vhodných na rozmnožovanie, ale tiež k výmene druhov. Druhy prispôsobené chladnejšiemu a vlhkejšiemu prostrediu ustupujú a na naše územie sa „tlačia“ teplomilné druhy z juhu.
Podobne málo viditeľné je ohrozenie spôsobené zmenami chemizmu vody – acidifikácia a eutrofizácia. Pri acidifikácii dochádza k okysľovaniu vody. Spôsobuje ju prenos znečisťujúcich látok (hlavne SO2) vzduchom. SO2 sa rozpúšťa v dažďovej vode, s ktorou sa dostáva do jazier a riek na zemi. Tieto mení na slabú kyselinu, v ktorej vážky a ani ďalšie druhy nedokážu prežiť.
Eutrofizácia je presýtenie vodného prostredia živinami. Mohlo by sa zdať, že to bude mať na ekosystém len priaznivý účinok, lenže opak je pravdou. Zvýšený obsah živín spôsobí bujnenie rias a siníc. Niektoré druhy (napr. sinice) tvoria toxické látky, spôsobujúce alergie alebo aj smrť vodných živočíchov. Iné rastliny nie sú priamo jedovaté, ale po ich odumretí sa vo vode nahromadí množstvo organickej hmoty, ktorá hnije a tým sa z prostredia stráca kyslík. Vodné organizmy sa preto zadusia a prežijú len veľmi odolné a nenáročné druhy.
Eutrofizáciu spôsobuje nielen priame hnojenie vody, ale aj nadmerné používanie hnojív v poľnohospodárstve. Tieto sú z polí vyplavované a splachované a končia v najbližšom rybníku alebo potoku.
Spolu s hnojivami sú do vody splachované aj pesticídy, teda jedy používané na ochranu poľnohospodárskych plodín pred škodcami. Svoju prácu vykonajú rovnako „dobre“ aj mimo poľa, bohužiaľ tu nie sú postihnutí škodcovia, ale úplne iné druhy. Pri nadmernom alebo nesprávnom používaní pesticídov je možné vodné ekosystémy doslova otráviť.
Postreky proti komárom
Jedy sa používajú nielen v poľnohospodárstve. Pri premnožení komárov je bežným postupom používanie chemických prostriedkov na ich ničenie. Často sa však zabúda na neželané účinky týchto postrekov, ak sa nepoužije látka zabíjajúca len komáre. Vtedy môže postrek spôsobiť viac škody ako úžitku.
O čo ide? Spoločne tu pôsobia viaceré skutočnosti:
- Neselektívny jed účinkuje nielen na komáre, ale aj na ich predátory (teda aj na vážky). Predátory preto nedokážu zlikvidovať toľko komárov ako pred zásahom.
- Komáre sa rozmnožujú veľmi rýchlo. Postrek prežije síce len niekoľko málo komárov, tie však budú proti použitej látke odolnejšie (rovnako aj ich potomstvo) a ďalšie postreky tak budú menej účinné.
- Vážky a ďalší prirodzení nepriatelia komárov sa budú postreku prispôsobovať pomalšie. Ich rozmnožovanie nie je také rýchle a pesticíd na ne bude mať stále rovnaký vplyv. Predačný tlak na komáre preto bude dlhodobo malý.
Konečný výsledok:
- Komárov bude po niekoľkých týždňoch ešte viac, keďže nebudú mať prirodzených nepriateľov a budú proti jedu odolnejšie.
- Na postreky sa minie množstvo financií, ktoré by pri rozumnejšom použití priniesli väčší osoh.
- Budú spôsobené veľké škody na prírode (otrávené a nekonzumovateľné ryby, miznutie vtákov a iných druhov živočíchov a pod.).
Zhoršenie kvality vody spôsobujú aj rôzne priemyselné havárie, vypúšťanie odpadových vôd a podobne. Takto sa do vody dostávajú ďalšie jedy, ktoré spôsobujú pomalé otravovanie ekosystému (ťažké kovy, fenoly atď.), ropné látky spôsobujúce zadusenie živočíchov, alebo živiny spôsobujúce eutrofizáciu. Zmeny na spoločenstve môžu byť viditeľné okamžite, ale niektoré sa prejavia až po dlhšom čase (napríklad keď sú ílové a bahnité nánosy so zachytenými jedmi rozvírené pri povodni).
Očividné je ohrozenie vážok pri priamej likvidácii lokality.
Veľmi časté je zavážanie odpadom (väčšinou nelegálne) a zavážanie mokradí pri tzv. rekultiváciách alebo terénnych úpravách. Pri zavezení mokrade sú niektoré jedince priamo usmrtnené dovezeným materiálom. Tie, čo uniknú, sa musia „tlačiť“ na menšom priestore a tak si viac konkurujú.
Ďalším typom likvidácie lokality je jej odvodňovanie, ktoré bolo veľmi časté hlavne v minulosti, ale môžeme sa s ním stretnúť aj v súčasnosti. Mokrade nížinných a kotlinových oblastí boli v minulosti takmer úplne vysušené, pričom zaniklo množstvo cenných lokalít aj s ich vážkami. V horských oblastiach spôsobuje ohrozenie veľmi vzácnych druhov vážok (
glaciálnych reliktovGlaciálny relikt - druh, ktorý bol u nás rozšírený počas ľadovej doby a zostal tu aj po ústupe ľadovca.) likvidácia rašelinísk pri rozvoji turistických a lyžiarskych stredísk.
Vážky môžu ohroziť aj zásahy, ktoré lokalitu priamo nezničia, ale veľmi zmenia jej charakter. Úpravy brehov a dna, skanalizovanie vodných tokov, ich napriamovanie, bágrovanie a odstraňovanie pobrežnej vegetácie spôsobujú zánik vhodných úkrytov a miest, na ktorých sa vážky liahnu. V stojatých vodách nepriaznivo pôsobí nárazové úplné odstránenie plávajúcich rastlín a vybágrovanie dna, ktoré tak isto zlikviduje všetky v nich žijúce vážky. Intenzívny chov rýb sa prejaví účinnou predáciou vážok, čo tiež môže niektoré druhy ohroziť. Vypaľovanie trávy a brehových porastov spôsobuje škody hlavne na zimujúcich populáciách šidloviek rodu Sympecma, môže však ohroziť aj iné druhy, ktoré sa v týchto porastoch ukrývajú a nedokážu pred ohňom ujsť. Intenzívna pastva dobytka sa prejavuje na jednej strane zošľapávaním lokality, ale aj jej eutrofizáciou. Ohrozené sú ňou hlavne vzácne biotopy pramenísk a rašelinísk.
Okrem činnosti človeka sa na úbytku biotopov vážok podieľajú aj prirodzené zmeny v prírode (sukcesia). Všetky vodné plochy sú skôr alebo neskôr „odsúdené“ na zánik v dôsledku zarastania a zazemňovania. V teplých a na živiny bohatých oblastiach je tento proces rýchly, v horách trvá desiatky tisíc rokov. Na jeho konci je suchozemské (lesné) spoločenstvo, v ktorom vážky nežijú. V prírodných ekosystémoch vznikajú namiesto zazemnených mokradí nové lokality, kde môžu vodné živočíchy a rastliny prežiť. Človekom zmenená krajina už nové biotopy nevytvára a vážky (ako aj celé spoločenstvá mokradí) sú preto ohrozené.