vážky.sk - logo

ČO SÚ VÁŽKY?

Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.

Čo sú vážky? - logo
 


Čo vieme o pôvode a vývoji vážok?

Meganeura monyi
Rekonštrukcia meganeury z mladšieho karbónu (pred 304 až 299 mil. rokov) z lokality Commentry vo Francúzsku.
(Zdroj: Karl Von Zittel1)

Vážky (rad Odonata) sú veľmi starobylá skupina hmyzu (trieda Insecta).

Najmä staršia generácia si zo školských lavíc pamätá majstrovskú rekonštrukciu vzhľadu pravážky Meganeura monyi Brongniart, 1885 od akademického maliara vysvetlenie Zdeňka BurianaZdeněk Burian (1905-1981) - výborný ilustrátor cestopisov, odborných a vedeckých publikácií. Jeho rekonštrukcie fosílnych rastlín, živočíchov a krajín neboli prekonané ani počítačovými animáciami. Spolupracoval s paleontológmi prof. RNDr. J. Augustom, DrSc., prof. RNDr. Z. Špinarom, DrSc., RNDr. V. Mazákom. Časť svojho života prežil Z. Burian v Štramberku na severnej Morave, kde má aj svoje múzeum. .

Meganeura monyi žila na konci prvohôr, vo vrchnom karbóne až perme, asi pred 320-285 miliónmi rokov. Obývala územie prvohorného prakontinentu Pangea. Žila tu v močiaroch spolu s obrovskými prasličkami a plavúňmi, z ktorých neskôr vzniklo uhlie.

slovníkFosílnaFosília - skamenelina vážka Meganeura monyi patrí do vyhynutého radu Protodonata Brongniart, 1893. Tento rad zahŕňal vyhynuté veľké druhy vážok s rozpätím krídel od 12 cm až po gigantické lietajúce pravážky s rozpätím 60 až 75 cm.

Prečo boli prvohorné vážky také obrovské?

Veľkosť hmyzu je obmedzená jeho schopnosťou prijímať kyslík zo vzduchu. Hmyz dýcha vzdušnicami, čo sú rúrky privádzajúce kyslík zo vzduchu až k bunkám orgánov. Plyny sa v nich vymieňajú len samovoľným pohybom (difúziou) po koncentračnom spáde. V prvohorách bol obsah kyslíka vo vzduchu vyšší ako v súčasnosti (bolo ho až okolo 30%), preto sa kyslík vzdušnicami mohol dostať ďalej a vo väčších množstvách a aj hmyz tak mohol narásť väčší. Dnes je obsah kyslíka nižší (približne 21%) a takéto veľké vážky by sa zadusili, lebo ich vzdušnice by neboli schopné dopraviť k vnútorným orgánom dosť tohto dôležitého plynu.

Súčasné vážky sú iné ako tie, o ktorých sme teraz hovorili. Skupina prešla dlhým vývojom, počas ktorého sa stále prispôsobovala zmenám prostredia. Viac o vyhynutých a súčasných vážkach sa dozviete tu:

1 Karl Von Zittel, Text-Book of Paleontology ed. Charles R. Eastman, 2nd ed. vol.1 1937 MacMillan & Co. London, p.809, fig.1567. (http://www.palaeos.com/Invertebrates/Arthropods/Insecta/ Insecta.htm)