ČO SÚ VÁŽKY?
Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.
Larva
Larvy vážok sa niekedy označujú aj ako nymfy. Larvy vážok sú dravé, na lov koristi im slúži maska. Žijú medzi ponorenou (submerznou) vegetáciou (plávajúce druhy), pod lístím, na dne alebo zahrabané v bahne, piesku, či íle (hrabavé sú druhy čeľadí Gomphidae a Cordulegastridae). Tu striehnu na korisť, ktorou sa často stávajú aj iné vážky (kanibalizmus). Larvy šidielok dorastajú do dĺžky 2 - 2,5 cm, larvy šidiel dorastajú od 2 až do 4,9 (6) cm.
Vývin lariev prebieha v našich podmienkach v 10 až 16 štádiách (instaroch). Prvé štádium larvy (prolarva, pronymfa) sa liahne v závislosti od teploty vody za (10) 27 až 30 dní. Rýchlosť vývinu závisí od teploty vody, dostatku potravy a stabilnej výšky vodnej hladiny. Larvy šidielka červenookého Erythromma najas sa pri teplote vody 32 °C vyvíjali 13 dní, pri teplote vody 20 °C až 34 dní (Grunert1). Pri kritickom poklese výšky vodnej hladiny sa vývin spomaľuje. Larvy prečkávajú toto nepriaznivé obdobie zahrabané napr. vo vlhkom bahne, pod lístím, medzi vodnými rastlinami. Larvy niektorých druhov dokážu prežiť aj krátkodobé úplné vyschnutie lokality. Larvy šidielok majú larválny vývin krátky (5 - 6 týždňov až 12 mesiacov). Najdlhšie sa vyvíjajú druhy rodov Gomphus (3 - 4 roky) a Cordulegaster (až 5 rokov).
Zvyčajne majú vážky v stredoeurópskych podmienkach jednu generáciu za rok (univoltinné druhy), vzácne aj dve (bivoltinné druhy). Dve generácie sú pozorované stále častejšie, čo sa dáva do súvislosti so zmenami klímy. Pri neskorom nástupe a miernom priebehu zimy sa prezimujúce larvy vyvíjajú rýchlejšie a imága sa liahnu už koncom jari. Druhá generácia potom vylieta koncom leta.
Vývin vážok je neúplná premena (hemimetabólia), čiže chýba štádium kukly. Posledné instary lariev majú vyvinuté základy krídel (krídlové pošvy) a genitálií. Dospelá larva pred liahnutím niekoľko hodín (niekedy 1 až 2 dni) neprijíma potravu, je málo pohyblivá a zdržiava sa pri hladine. V jej tele prebiehajú zložité hormonálne procesy, ktoré zabezpečujú prípravu na liahnutie a prechod na prijímanie vzdušného kyslíka. Larva nakoniec vylieza z vody na rastliny, plávajúce predmety, breh alebo kamene. Pevne sa prichytí na podklad a chvíľu čaká, kým obschne. Potom jej praská na chrbtovej strane hrude pokožka a liahne sa nedokonale vyvinutý dospelec - subadultné imágo.
Najskôr vysunie hruď a hlavu, pričom sa ohne dozadu a visí dolu hlavou. Potom sa prudkým pohybom vymrští hore a z larválnej kože vytiahne aj bruško. Celé liahnutie trvá podľa počasia od 15 minút až do 2 hodín. Imágo je na začiatku ešte scvrknuté, pokrčené a nevyfarbené a také isté sú aj krídla. Pumpovaním telesnej tekutiny a vzduchu do tela a do krídel sa zväčšuje a narovnáva. Spevnenie a vyfarbenie imága prebieha ešte niekoľko dní. Po výlete imága zostane z larvy prázdna pokožka (kutikula), ktorú označujeme ako exúvium (lieno). Aj keď je krehké, možno ho opatrne zbierať a určiť tak isto ako larvy. Exúviá sú dokladom pôvodnosti druhu na lokalite.
