vážky.sk - logo

ČO SÚ VÁŽKY?

Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.

Čo sú vážky? - logo
 


Odonatológia

Veda o vážkach sa volá odonatológia (podľa názvu radu) a patrí medzi zoologické vedy. Pri jej začiatkoch stáli slávni prírodovedci Linné, Vander Linden, Sélys a ďalší. Ich mená nachádzame na konci plného vedeckého názvu druhu, kde sa spomína autor a rok opisu.

Niečo málo z histórie odonatológie

Rad Odonata opísal vysvetlenie FabriciusJ. CH. Fabricius(1745 – 1808) dánsky entomológ a systematik, najvýznamnejšie dielo je Systema entomologiae (Systém hmyzu) vydané v roku 1775. Opísal množstvo nových druhov hmyzu. už v roku 1792. V 10. vydaní Linného vysvetlenie „Systema Nature“ Prvé vydanie Linného Sústavy prírody (Systema nature) vyšlo v roku 1735. z roku 1758 však boli vážky zaradené do skupiny hmyzu so sieťovitou štruktúrou krídel (Neuroptera) a toto systematické zaradenie vážok pretrvávalo až do 60. rokov 19. storočia1. Systematické nejasnosti pretrvávali aj po roku 1856, keď Gerstaecker vyčlenil novú systematickú skupinu Pseudo-Neuroptera, do ktorej umiestnil vážky a odlíšil ich tak od pravých sieťokrídlovcov (Neuroptera) s premenou dokonalou (holometabóliou). Pod názvom Pseudo-Neuroptera uvádza vážky ešte Mocsáry2 vo svojom kompendiu Fauna Regni Hungariae - III Arthropoda. Až od 60. rokov 20. storočia sa ustálilo vyčlenenie radu s jeho aktuálnym názvom Odonata.

Budúci odonatológovia? Študenti strednej školy spoznávajú vodné bezstavovce
Budúci odonatológovia? Študenti strednej školy spoznávajú vodné bezstavovce.
(Autor: Blanka Boháčová)

Rýchlym vývojom prešla odonatológia v 20. storočí. Veľký význam sa v súčasnosti kladie na výskum ekológie druhov a spoločenstiev vážok, ich ochranu a štúdium biochemických procesov. Ešte stále sa darí objavovať nové druhy, predovšetkým v tropických pralesoch Ameriky a Ázie. Pokiaľ ide o Európu, tu je druhové spektrum už dlhodobo známe a bolo naozajstným prekvapením, keď v roku 1979 Theischinger opísal nový endemický druh Cordulegaster heros (vyskytuje sa aj u nás).

Vážkari (odonatológovia) majú svoje stavovské organizácie. Tými najvýznamnejšími medzinárodnými sú Societas Internationalis Odonatologica (S.I.O.) a a Worldwide Dragonfly Association (WDA). S.I.O. vydáva časopis Odonatologica, WDA International Journal of Odonatology, čo sú dva najvýznamnejšie vážkarske časopisy na svete. Obidve spoločnosti tiež organizujú svetové, resp. európske kongresy odonatológov.

Po celom svete ďalej existuje množstvo národných a regionálnych odonatologických spoločností. V Európe majú významné miesto napr. British Dragonfly Society, Gesellschaft deutschsprachiger Odonatologen e.V. (GdO), alebo Nederlandse Vereniging voor Libellenstudie. Na Slovensku zatiaľ samostatnú odonatologickú organizáciu nemáme. Vážkari sú spolu s ďalšími entomológmi združení v Slovenskej entomologickej spoločnosti. Prevádzku národnej vážkarskej stránky, popularizáciu odonatológie a projekty zamerané na výskum a ochranu vážok na Slovensku zabezpečuje Spoločnosť Aqua vita.

Prehľad najvýznamnejších vážkarských stránok z Európy vám poskytnú užitočné linky.

Pozrite si aj:

Základná literatúra, s ktorou by sa záujemca o odonatológiu mal oboznámiť, je:

Askew, R. R., 1998: The Dragonflies of Europe. Harley Books: 291 s.

Corbet, P. S., 1999: Dragonflies: Behaviour and Ecology of Odonata.Harley Books: 829 s.

Aguesse, P., 1968. Les Odonates de ľEurope occidentale, du nord de ľAfrique et iles Atlantiques. Faune de ľEurope et du Basin Mediterranéen, 4, 258 s.

Obenberger, J., 1958: Entomologie IV, Systematická část 3, XXI. Řád Odonata. NČSAV, Praha, s. 216-290.

Schorr, M., 1990: Grundlagen zu einem Artenhilfsprogramm Libellen der Bundesrepublik Deutschland. Societas Internationalis Odonatologica: 465 s.

Sternberg, K. & Buchwald, R. (eds.), 1999-2000. Die Libellen Baden-Württembergs, Bd. 1: Allgemeiner Teil Kleinlibellen (Zygoptera), 468 s., Bd. 2: Großlibellen (Anisoptera), 712 s., Verlag Eugen Ulmer GmbH & Co., Stuttgart.


DIJKSTRA, K.-D.B. & LEWINGTON, R, 2006: Field guide to the dragonflies of Britain and Europe. British Wildlife Publishing, Dorset. 320 s.

1 OBENBERGER, J., 1958: Entomologie IV, Systematická část 3, XXI. Řád Odonata. NČSAV, Praha, s. 216-290.
2 MOCSÁRY, A., 1900: Ordo. Pseudo - Neuroptera. In: PASZLAVSZKY, J. (ed.): Fauna Regni Hungariae - III Arthropoda, Budapest (1900), s. 23-32.