Vážky sú veľmi starobylá skupina hmyzu. Zažili vznik aj vyhynutie dinosaurov, spájanie a rozpad kontinentov, doby ľadové a prežili až do súčasnosti. Vzduchu vládli už v prvohorách, keď dorastali do obrovských rozmerov (70 cm). Okrem toho, že sú dôležité pre vedu, v mnohých kultúrach symbolizujú silu, odvahu, šťastie a vytrvalosť a sú aj veľkou inšpiráciou pre umelcov.
Život vážky odborne označujeme ako životný cyklus (bionómia). Začína sa vajíčkom, ktoré samica nakladie do vody alebo jej blízkosti. Niektoré vajíčka prečkajú zimu, iné sa liahnu ešte v lete alebo na jeseň.
Vo vode sa z vajíčka vyliahne larva. Tá vyzerá inak ako dospelá vážka (nemá krídla, má žiabre a pod.) a má jedinú úlohu – kŕmiť sa a rásť. Larvy vážok sú dravé a žerú všetky živočíchy, ktoré sa ocitnú dosť blízko a nie sú príliš veľké (dafnie, žižiavky, červy, slimáky, larvy komárov a iného hmyzu, dokonca aj žubrienky a malé rybky). Larvy sa živia len živou korisťou, mŕtve živočíchy nepožierajú.
Larvy vážok sú síce dravce, ale tiež majú svojich nepriateľov (predátorov). Sú to rôzne dravé chrobáky, ryby, cicavce, vtáky atď. Majú aj svoje choroby a parazity (roztoče, plesne a pod.).
Počas svojho života, ktorý môže trvať pár mesiacov až päť rokov, sa larva musí viac ráz zvliekať. Je to preto, že má tzv. vonkajšiu kostru (pevný pancier tvorený hlavne chitínomChitín - Dusíkatý polysacharid, látka podobná celulóze. Vystužuje bunkové steny húb a spevnené časti tiel bezstavovcov (napr. vonkajšia kostra a krovky hmyzu, pancier krabov atď.).), ktorá nerastie. Aby teda larva mohla rásť, musí starý pancier odhodiť a kým je jej telo mäkké, rýchlo sa zväčšuje. Vtedy je aj najviac zraniteľná. Keď pancier stvrdne, larva musí s rastom čakať zas až do ďalšieho lienenia.
Keď už larva dospeje, vylezie z vody na breh alebo na rastlinstvo a tam sa zvlieka posledný raz. Kuklu by sme tu márne hľadali, pretože vážky ju vo svojom vývine nemajú. Patria k hmyzu s nedokonalou premenou, podobne ako napr. podenky, pošvatky, koníky, kobylky alebo modlivky a z larvy sa počas posledného zvliekania liahne rovno dospelý hmyz – imágo. Liahnutie trvá niekoľko desiatok minút, ale ani potom ešte imágo nemôže dobre lietať. Musí počkať, kým mu krídla stvrdnú a to trvá aj niekoľko hodín.
Po vyliahnutí ešte vážka nie je celkom dospelá a nemôže sa rozmnožovať. Kým dospeje, lieta po okolí a loví korisť (najčastejšie to sú komáre, muchy, vošky a iný malý hmyz). Aj imága, tak ako larvy, lovia len živú korisť. Chytajú ju otŕnenými nohami počas letu a niektoré ulovený hmyz za letu aj zožerú.
Niektoré druhy v tomto čase dokážu preletieť veľké vzdialenosti a nájdeme ich aj poriadne ďaleko od vody. Bežne stretneme vážky napr. v lese. Ale vedeli ste, že uhynuté vážky sa našli na ľadovcoch v Himalájskych priesmykoch, alebo že druh Hemianax ephippiger, ktorý je doma v Afrike, dokázal doletieť do Veľkej Británie a na Island? Historické doklady spomínajú tiež masové migrácie druhu Libellula quadrimaculata, ktorých roje boli mnohotisícové až miliónové.
Keď imágo dospeje, vyhľadá vhodné miesto na rozmnožovanie. Samce sa teraz správajú veľmi agresívne, bránia si svoje územie (teritorialita) a lákajú tam samičky. Samce niektorých druhov sa samíc zmocňujú násilím. Počas párenia drží samček samičku za hlavou alebo na predohrudi svojimi bruškovými príveskami. Samica je zohnutá a páriace sa vážky vytvárajú kruh alebo „srdiečko“. Je to pre ne veľmi dôležité, pretože takto môžu lietať a uniknúť prípadným dravcom (sokoly, včeláriky, žaby atď.).
Po spárení samičky kladú vajíčka. Samce šidielok ich pritom stále držia alebo sú v ich blízkosti a strážia ich. Samce veľkých šidiel už väčšinou počas kladenia so samicou nie sú a hľadajú si ďalšiu partnerku. Po nakladení vajíčok samičky ešte nejaký čas žijú a môžu sa tak rozmnožovať aj viac ráz.
Imága žijú niekoľko dní, týždňov až mesiacov. Nakoniec sa však ich život skončí v tráve alebo vode. Najneskôr v jeseni s príchodom mrazov uhynú. Len jeden náš rod (šidlovka - Sympecma) prežije zimu ako imágo, lieta na jar, v lete hynie a nová generácia sa z lariev liahne až na konci leta.