Kniha S. Davida Vážky Tekova a Hontu. Zistite viac.
Jednou z úloh odonatologického výskumu je spracovanie zoznamu vážok Slovenska. Prvú verziu súpisu vážok vypracoval Teyrovský1 (ešte pre bývalé Česko-Slovensko), z územia Slovenska uvádza 61 druhov. Ďalšie verzie zoznamu vážok Slovenska boli publikované Strakom2, Davidom3 a Bulánkovou4. Tieto úpravy zaznamenávali nálezy nových druhov vážok na Slovensku, ako aj kritickú revíziu starších údajov.
V poslednej verzii boli zo zoznamu vylúčené problematické výskyty vážok:
Sporný zostal výskyt poddruhu Ischnura elegans ssp. pontica.
Neskôr bol na Slovensku zistený výskyt nových druhov, napr. Leucorrhinia caudalis5, Hemianax ephippiger6 a Cordulegaster heros7.
Očakávajú sa ešte nálezy Lestes virens ssp. virens a Aeshna viridis.
Prvé údaje o vážkach z územia Slovenska pochádzajú z roku 18078. Prehľad výskytu vážok aj v bývalých slovenských župách do konca 19. storočia publikoval Mocsáry9. Faunistický výskum vážok organizoval počas Rakúsko-Uhorska napr. Prírodovedný spolok Trenčianskej župy (založený v r. 1877) a v prvej ČSR Učená spoločnosť Šafárikova v Bratislave (založená 1926).
Moderný výskum vážok Slovenska sa začal v 50. rokoch 20. storočia prácou M. Trpiša (Žitný ostrov, TANAP, Východné Slovensko - dokladový materiál je sčasti zachovaný). V 80. a 90. rokoch bol výskum sústredený v Tekovskom múzeu v Leviciach (S. David), Turčianskom múzeu A. Kmeťa v Martine (V. Straka) a v Zoologickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (E. Bulánková). Od 90. rokov 20. storočia sa výskum vážok rozšíril aj na ďalšie pracoviská (Ústav krajinnej ekológie SAV Nitra, Katedra zoológie a Katedra ekosozológie a fyziotaktiky Prírodovedeckej fakulty UK, Katedra ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Spoločnosť Aqua vita v Liptovskom Mikuláši). Fauna vážok nie je ani v súčasnosti na území Slovenska dostatočne preskúmaná (viď mapky).
Stručný prehľad histórie výskumu vážok na území Slovenska a bibliografiu prác publikoval Straka10. Jej pokračovanie do roku 1993 publikoval Okáli11. Zatiaľ poslednú časť bibliografie spracoval David12.
Ďalším cieľom odonatológov je vytvorenie slovenských mien vážok, ktoré by boli bližšie laickej verejnosti. Používanie slovenských názvov sa považuje za potrebné najmä v popularizačných článkoch, učebniciach a materiáloch ochrany prírody. Vypracovanie národného pomenovania je náročné, do úvahy sa musia vziať jazykové pravidlá, názvy musia rešpektovať už zaužívané pomenovanie, mali by vystihovať charakteristický znak alebo vlastnosť daného druhu, nemali by byť duplicitné atď. Slovenské mená vážok boli názvoslovnou komisiou zatiaľ prijaté len pre časť druhov ešte v 70. rokoch 20. storočia a publikované Feriancom et al.13. Národné pomenovanie je vypracované pre vážky v nemeckom, anglickom, českom, maďarskom a ďalších jazykoch. Pre slovenských vedcov je to v súčasnosti stále aktuálna úloha.
Významnou súčasťou práce slovenských odonatológov je spracovanie národného červeného zoznamu vážok. Jeho tvorba je trvalý proces, keďže stále pribúdajú údaje o výskyte vážok a ich ohrození u nás. Do aktuálnej verzie14 je zaradených 47 druhov a poddruhov.
Pozrite si aj: